< BACK | RADIO ART | SOUND ART | GRAPHIC(AL) SCORES | PRINT |
> RadioART - Michal Murin > | Otvorené dvere | Zdroje a pramene | Domáce dopumpovanie |


Obr.1
Otvorené dvere - Jeden z principiálnych problémov textu o grafických partitúrach je absencia akejkoľvek zadefinovanej terminológie. V literatúre sa stretávame so synonymami ako vizuálna partitúra, grafická hudba, hudobná grafika, grafická notácia, vizuálna notácia, ktoré sa však synonymami nezdajú a v niektorých prípadoch ani nie sú. Obdobne je to v literatúre anglickej (visual score, visual music, experimental „New music” notation, graphic notation), ale aj nemeckej (graphische Musik, visuelle Musik, graphische Partituren). Snaha urobiť si jasno ma spolu s Milanom Adamčiakom priviedla k inej typologizácii predmetu nášho záujmu, ktorý sme globálne pomenovali vizuálna partitúra.

Keďže partitúra je už sama o sebe vizuálna, vzniká redundancia a paradox. Snaha špecifikovať nás donútila pokračovať v charakterizovaní iných než konvenčných partitúr. Z nasledujúcich piatich častí ako prvé uveďme vizualizované partitúry, ktoré tu v úvode detailnejšie naznačíme, pretože sa tomuto pohľadu nižšie venovať nebudeme.

Pokusy o zvýtvarnenie kodifikovaného európskeho notačného systému nachádzame už okolo r. 1400 v manieristicky ponímaných povestných kompozíciách B. Cordiera (záznamy usporiadané do tvaru kruhu, srdca a pod.). Neskôr, na prelome 16. a 17. st. sa v plejáde viachlasých kompozícií opúšťajúcich linearitu notového záznamu objavujú notové osnovy v podobe labyrintu, kruhov, stromu, šachovnice a pod. Vizuálne pútavými sa stali manuskripty a skice skladateľov, prezrádzajúce skripturálnu a gestickú expresivitu tvorcu (napr. Couperin, Bach, neskôr Beethoven, Janáček, Satie). Partitúry menia svoje formáty, využívajú dvoj- i viacfarebnosť (P. Schäffer, K. Stockhausen), ocitávajú sa na samostatnej fólii (J. Cage). Partitúry pre súčasnú hudbu disponujú geometrickými i gestickými prvkami, špecifickými notografickými znakmi i všeobecnými symbolmi, numerickými, alfabetickými, grafickými i verbálnymi prostriedkami. Spektrum záznamov diania, procesu, akcie, gesta, pohyu atď. na konci 60. rokov viedlo k „sebareflexii“ partitúr ako vizuálneho a intermediálneho fenoménu. Paralelne so vznikom analytickej maľby, system painting, minimal art sa odrážajú podobné tendencie v tvorbe partitúr. M. Vetter, K. Stockhausen, M. Kagel, B. Schaffer a i. analyzujú proces komponovania a predvádzania hudby a vytvárajú akési metapartitúry, záznamy pre „komponovanie“ hudby, analýzu diania vlastnej činnosti. Partitúry reflektujú novoprebudený záujem o matériu a jej štrukturáciu, neraz so silným kritickým, ironickým až sarkastickým podtextom (M. Kagel). V tvorbe radu autorov partitúr sa objavuje sústredenie na variantnosť detailu a jeho poetizáciu (B. Danon, G. Chiari - 70. roky). M. Vetter eviduje pohyby ruky pri tvorbe partitúr a M. Grygar sa koncentruje na evidenciu variantnosti línie v priestore.

Obr.2
Partitúry ako grafika predstavujú autori hudobnej grafiky a grafickej hudby ako Russolo, Klee, Kandinsky a neskôr Cage, Feldman, Brown, Wolf, Haubenstock, Logothetis, Cardew, Crumb, Braxton, Ligety, Karkoschka, Bussoti, Schnabel, Adamčiak. Intermediálne partitúry sú záznamy farebnej hudby (Skrjabin, Baranoff- Rossiné, Willfred, Laszló), akcie (Rauschenberg), tanca (Cunningham), performance (Kaprow, Kantor), konceptov a výtvarníkmi realizované zásahy do tradičnej partitúry. Ďalšou kapitolou sú partitúry reči a písma od optofónických básní, futuristov, francúzskych lettristov, autorov ako Hausman, Schwitters, Ball, Tzara, Chlebnikov, Lemaitre, Sabatier, Vetter atď. Poslednou skupinou sú metapartitúry, kvázipartitúry a pseudopartitúry, záznamy diania procesov, udalostí, gesta, pohybu, ale aj citácie základných charakteristík tradičných a experimentálnych partitúr; hudobnú grafiku a grafickú hudbu nevynímajúc. Už v tomto bode je zrejmé, že ani tento typologický prístup nebude vyčerpávajúci, aj keď sprístupňuje nové uhly pohľadu. Je preto pochopiteľné, že som sa zameral na konvenčnejší prístup spracovania grafických partitúr.

Popis k obrázkom:
Obr.1: John Cage: Fontana Mix, 1958
Obr.2: Luigi Russolo: Prebudiť mesto, kompozícia pre intonarumori, 1916

> RadioART - Michal Murin > | Otvorené dvere | Zdroje a pramene | Domáce dopumpovanie |

*