Simo Lazarov Štúdio elektronickej a computerovej hudby Bulharského rozhlasu v Sofii Bulharská elektronická a computerová hudba vznikla v roku 1970, pravdepodobne ako jedna z posledných v Európe. Štúdio elektronickej hudby v sofijskom rozhlase bolo založené v roku 1974 a vybavené profesionálnym štúdiovým syntezátorom „Synthi 100“, ktorý bol v tom čase jedným z najlepších typov. Spočiatku si tento druh hudby nezískal obľubu u skladateľov tradičnej hudby, až postupná profesionalizácia autorov mu pomohla k tomu, aby sa presadil. Vedúcim štúdia sa stal Simo Lazarov. Okolo neho sa sústredila skupina hudobníkov, ktorí sa živo zaujímali o využitie nových technických možností. Elektronika postupne prenikla do tvorby mnohých bulharských skladateľov, prinajmenšom vo forme hľadania nových zvukových farieb konvenčnej tvorby. Neskôr začali v sofijskom štúdiu vznikať aj autonómne elektroakustické kompozície. Georgi Minčev, jeden z najuznávanejších bulharských skladateľov strednej generácie, použil pri komponovaní svojho Koncertu pre klavír a orchester päť rôznych programov takzvaného akustického zrkadla, ktoré postupne zaznievajú vo všetkých kulmináciách diela. Skladba v roku 1990 získala cenu „Lorenzo il Magnificio“. Okolo Sima Lazarova sa v súčasnosti vytvorila skupina mladých skladateľov, ktorí sa učia a komponujú novú elektronickú hudbu. Niektorí z nich už získali ocenenia na medzinárodných súťažiach, čím napomohli bulharskej elektronickej hudbe presadiť sa v celosvetovom meradle. Jedným z našich skladateľov, ktorí už získali medzinárodné uznanie, je Cvetan Dobrev. Začínal ako klavirista, absolvoval kompozíciu a hru na klavír na hudobnej akadémii. Je autorom mnohých komorných, vokálnych a elektronických skladieb, scénických hudieb pre divadlo a film, ako aj hudobných diel určených deťom. Jeho kompozície sa hrali v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Japonsku, Rusku i Československu. Jedna z jeho prvých elektroník získala v roku 1982 prvú cenu skladateľskej súťaže Russolo-Pratella v talianskom Varese. Jedná sa o skladbu Metamorfózy. Kompozícia sa skladá z ôsmich častí a bola inšpirovaná olejomaľbou Christa Simeonova, bulharského maliara, ovplyvneného dadaizmom a abstrakcionizmom. Popri skladateľoch vážnej hudby, ktorí sa elektronickej hudbe venujú systematicky sa vytvorili aj hudobné skupiny, ktoré sa snažia tvoriť svojský druh elektronickej hudby. Ide o svojráznu syntézu popu, orientálneho folklóru a vážnej hudby. Medzi zástupcov bulharskej elektroakustickej hudby treba rátať aj skladateľov, ktorí sa v prevažnej miere venujú tradičnej hudbe, ale príležitostne s úspechom používajú aj prvky elektroniky, ak aj nie v plnej miere, tak aspoň čiastočne. Sú to už spomínaný Rumen Baljozov, Vladimir Džambazov, Afrodita Katmeare, Jasen Vodeničarov, Adrian Pervazov a ďalší. Od roku 1989 sa pravidelne koná v meste Gose Dečev festival elektronickej hudby. Zakladateľom festivalu je Simo Lazarov. Cieľom festivalu je prezentovať najnovšie diela, vzniknuté v uplynulom roku. Piate Fórum počítačovej hudby v Sofii sa konalo už s medzinárodnou účasťou z celej Európy. Šiesty ročník sa konal v meste Sandanski. Od roku 1980 sa elektroakustická hudba vysiela aj v bulharskom rozhlase. Simo Lazarov pripravuje týždenne do vysielania štyri hodiny programov, venovaných portrétom, koncertom a dielam tvorcov elektroakustickej a computerovej hudby, ktoré sa vysielajú na dvoch programoch Sofijského rozhlasu. Za posledné dva roky vzniklo v Štúdiu elektronickej hudby Sofijského rozhlasu 8 CD titulov s elektroakustickou a computerovou hudbou. Čoraz väčší počet mladých ľudí prejavuje záujem o tvorbu v oblasti elektroakustickej a computerovej hudby. Niekoľko diel bulharských skladateľov sa zúčastnilo na medzinárodných skladateľských súťažiach elektroakustickej a computerovej hudby Ars Electronica v Linzi, ICMC v San Jose, Tokiu a v Aarhuse, ISEA'94 v Helsinkách, v Bourges a vo Varese. Hoci tradícia bulharskej elektroakustickej hudby začala vznikať pomerne neskoro, my, jej tvorcovia, veríme, že vďaka vrodenej muzikalite nášho ľudu si k nej čoskoro nájdu cestu nielen skladatelia, ale aj širšie publikum.