Witold Szalonek Sonorita a jej formotvorná sila Tézy: 1. Hudba je fenomén z oblasti komunikácie. 2. Hudba je asémantický jazyk/kód, prostredníctvom ktorého človek, sociálna bytosť nachádzajúca sa na ceste evolúcie a majúca už vyvinuté „reflexívne vedomie“, vyjadruje a vníma pre ľudskú bytosť nepostrádateľné obsahy, ktoré komunikujú len prostredníctvom sluchových prostriedkov („tým, čo je počuteľné“). 3. V závislosti od funkcie a štruktúry centrálnej nervovej sústavy človeka, všetky formy hudobného vyjadrenia vytvorené pomocou tohto jazyka sú antiadaptívne konštrukcie zvukových stimulov, ktoré sa prejavujú v čase. *) Dôraz na sonoritu je tendencia v hudbe druhej polovice dvadsiateho storočia, v ktorej sú hodnoty zvukovej farby používané ako autonómne vyjadrovacie prostriedky. 4. Možnosť vnímania rôznych druhov konštrukcií zvukových stimulov umožňuje použiť rovnako široký rozsah zvukových parametrov, na ktoré sa dá aplikovať „princíp repetície“: A. Zvuková farba, ktorá je podmienená: a. vlastnosťami použitého zvukového generátora b. charakteristikami artikulácie c. výškou zvuku, ktorá môže byť organizovaná horizontálne (melódia) alebo vertikálne v kombináciách závisiacich od psychologickej skúsenosti. B. Hlasitosť, ako fyzická alebo psychologická skúsenosť C. Rozdelenie v čase, ktoré sa môže prejavovať ako štrukturovaný rytmus alebo arytmické zvukopriestorové tvary. 5. Nezávisle od stupňa komplexnosti vnútorných zvukových parametrov (napr. zvukovej farby), čím silnejšie sú prepojenia a vzájomná závislosť zvukových štruktúr diela, tým disciplinovanejšie a priezračnejšie bude pôsobiť jeho forma a koniec-koncov i jeho výpoveď. 6. Stupeň zámernej vzájomnej závislosti, podmienenosti a vzťahu zvukových parametrov, ktoré prispievajú k makroštruktúre diela, môže poslucháč vnímať vedome alebo podvedome. 7. Pretože: a) zvukové stimuly (akustický jav) b) ich generátor (interpretačný nástroj) aj c) prijímač (ľudský nervový systém napojený na sluchový aparát) sa všetky riadia prírodnými zákonmi. Vývoj hudobného jazyka a jeho rozvoj od jednoduchých k čoraz komplexnejším formám je výsledkom tejto jedinečnej nezávislosti. (Tento rozvoj závisí od ľudských objavov prírodných zákonov a odráža stupeň intelektuálneho a spirituálneho pokroku rôznych civilizácií a kultúr.) Tento proces sa odohráva výlučne v rámci fyzikálnych aspektov hudobného jazyka a foriem, ktoré sú jeho výsledkom, a ktoré sú nástrojom komunikácie, ktorý sa neustále modernizuje. Na druhej strane aspekt hudobného obsahu nebol nikdy vystavený žiadnym obmedzeniam, a tým umožňoval vyjadriť univerzálne a nekonečné hodnoty. 8. „Nová hudba (bieleho Západného sveta)“ je od čias Debussyho determinovaná univerzalistickými tendenciami, ktoré integrujú na jednej strane intelektuálny záber a estetické bohatstvo neeurópskych kultúr a na druhej strane výdobytky v oblasti elektroakustickej aparatúry.