Hmatové uch(o)ko - Zvuk v interaktívných inštaláciách, objektoch a performance II. - V posledných rokoch nastal taký výrazný pokrok v technike, že počítače, internet, počítačové simulácie reality sú už prirodzene populárne a stávajú sa súčasťou každodennej reality. Čím je Cannes pre film, tým je pre počítačové umenie rakúske mesto Linz. Tu sa každoročne od roku 1979 prezentujú najnovšie technológie v umení. Festival ARS ELECTRONICA (AE) je najväčším svetovým festivalom počítačového umenia, ktorého súťažnej časti sa zúčastňujú všetci tvorcovia počítačového umenia od hollywoodskych štúdií až po produkty subkultúry v nasledujúcich kategóriách: interaktívne počítačové inštalácie, webové umenie, počítačová hudba a počítačová animácia. Súčasťou festivalu sú sympóziá, v rámci ktorých prezentujú svoje vízie budúcnosti svetové osobnosti vedy a filozofie. Festival ku každému ročníku vydáva rozsiahle publikácie, videokazety a občasne aj dokumentačné CD-ROM-y a DVD.

Obr.1

Festival okrem svojej inklinácie hlavne ku konceptuálnemu umeniu a vizualite permanentne prezentoval a reflektoval dianie v hudbe. Po veľkých koncertoch s laser show, operách s “konkrétnymi zvukmi” v lineckej oceliarni, po prezentácii zvukových objektov a environmentov, po skúmaniach zvukových možností elektroniky sa na festival zaradila aj súťažná kategória počítačovej hudby, ktorá bola spočiatku prezentovaná tradičnými spôsobmi, ako nahrávkami skladieb. Paralelne so súťažnou časťou boli súčasťou festivalu audiovizuálne projekty s najnovšími technológiami. Tak diváci zhliadli nielen koncerty Laurie Anderson, Kraftwerk, Urban Sax, Eliota Sharpa a pod., ale aj také, ktoré úplne stierajú hranice medzi žánrami a sú mutimediálnymi interaktívnymi performance niekedy aj s využitím virtuálnej reality. Festival bol už v roku 1987 tematicky venovaný sound artu, avšak každoročne prinášal zaujímavé a podnetné projekty interaktívneho umenia, kde zvuk je adekvátnou súčasťou diela. Významný zlom nastal okolo roku 1996, odkedy sa do popredia záujmu kurátorov festivalu dostávajú akusticky orientované multimediálne inštalácie.
Medzi najvýznamnejšie projekty na festivale Ars Electronica v sekcii interaktívne umenie v roku 1996 rozhodne patril Knowbotic Research (KR+cF), prezentujúci dynamickú infraštruktúru verejného informačného systému a predostierajúci potenciály prírody pomocou matematického aparátu.

Subjektívne hudobné svety účastníkov projektu sú prostredníctvom interkonektivity (vzájomné prepojenie počítačových sietí) definované ako jeden priestor. Každý účastník projektu prostredníctvom e-mailu zašle svoj hudobný príspevok, ktorému je priradený nejaký homogénny útvar v matematicky definovanom prostredí . Keď divák ponorený do tohto interaktívneho, trojrozmerného priestoru generovaného počítačom vojde prostredníctvom virtuálnej reality, môže cez identifikátor polohy ruky spúšťať jednotlivé skladby. V akusticko-vizuálnom reále to vyzerá takto: prejdem z malej kocky, kde hrá fragment Bacha, do hmloviny nad hlavou, ktorá predstavuje skladby Beatles. Ak kmitám medzi týmito dvoma útvarmi, ale v ich rôznych častiach, môžem ich vzájomne mixovať a vytvoriť si vlastný hudobný “co-mix”. Keď si zapamätáte polohy zvukov, ktoré sa vám páčili, môžete to používať ako sampler a vytvoriť vlastnú skladbu zo subjektívnych hudieb účastníkov projektu.

Hudobný interaktívny projekt V tele (In Corpus) autorov M. Redolfiho a L. Martineza umožňoval v bazéne plávajúcemu divákovi počúvať zvuky v prostredí, kde sa šíria 4-krát rýchlejšie ako vo vzduchu. Kamery identifikovali každého diváka pomocou farby okuliarov a potom mu sprostredkovávali individuálny akustický zážitok pri plávaní cez matematicky definovanú kompozíciu v bazéne. Plávanie pod vodou navyše evokovalo virtuálnu realitu, čím chceli autori zdôrazniť, že ”chudobno-nevirtuálna” realita môže byť bohatá na skúsenosti a zážitky.

Tým najzaujímavejším, čo bolo možné v roku 1996 na AE zhliadnuť, bol projekt Toda Machovera Mozgová opera (Brain Opera).

Projekt Mozgová opera je založený na textoch a myšlienkach Marvina Minského (Spoločnosť mysle) a technologických inovácií Massachusetts Institut of Technology - Media Lab v Bostone a je najväčším prezentovaným projektom, ktorý obsahoval nové prvky v interaktívnom umení. Spolupráca a interaktivita umelcov, vedcov, hudobníkov a technológov priniesla svoj výsledok v komplexne sieťovo pripojenom zvukovo-obrazovom prostredí. Je to jedna z predstáv, ako sa priblížiť k idei Marvina Minského, že „v budúcnosti, keď bude možné mať lepšie prístroje na čítanie mozgu, bude azda možné, že ľudia poveria skladateľov, aby vytvárali diela určené nie publiku, ale presne určeným zákazníkom. Potom sa možno bude považovať za majstrovstvo napísať dielo, ktoré bude zbožňovať len tento jediný zákazník a ktoré sa bude protiviť všetkým ostatným.“

Tod Machover dal v projekte Mozgová opera 40% priestoru aktívnym poslucháčom. Jeho koncept zohľadňuje chuť každého človeka aspoň raz zložiť hudbu, a tak vytvoril hyperinštrumenty, ktorých ovládanie umožňujú už aj najelementárnejšie telesné pohybové činnosti človeka. Nástroje, ktoré tvoria tzv. „Les mysle“ (Mind Forest), sú konštruované tak, že je ľahké sa naučiť na nich hrať. Napríklad Hovoriace stromy používajú nahratý hlas Marvina Minského, ktorého výber ovplyvňuje interaktívna komunikácia poslucháča. Spievajúce stromy prijímajú jednoduchý popevok poslucháča cez mikrofón, ktorý sa reprodukuje spolu s dotváraním hudobnej „aury“. Rytmické stromy umožňujú údermi rúk spúšťať predpripravené samplingy fragmentov hudobných diel, vokálov alebo elektronicky manipulovaných zvukov. Melodický stojan umožňuje pohybom ruky vykresliť melódiu, ktorá zaznie ako remix fragmentov prekomponovaných častí Mozgovej opery. Zaujímavosťou bola aj otvorenosť voči priamym vstupom z internetu, ktoré dovoľovali upravovať finálnu podobu skladby.

Počas celého dňa sa zbierali hudobné vstupy aktívnych poslucháčov zo všetkých hyperinštrumentov, v priebehu hodiny sa mixovali podľa určenej štruktúry a večer bol koncert, ktorý pozostával na 60 percent z autorskej kompozície Toda Machovera a 40 percent tvorili modifikácie realizované vstupmi cez internet počas dňa na nástrojoch.

Koncert bol hudobným dielom slobodného a aktívneho obecenstva, kolektívnej improvizácie, založenej na spontánnom aj premyslenom používaní zvukotvorných hyperinštrumentov na báze samplingu. Koncept počíta s vytváraním vlastnej počítačovej a elektroakustickej skladby na základe pocitov vtiahnutého diváka a zároveň je krokom k vytváraniu vlastných „Domácich opier“ (Home Opera), ktoré budú pre každého tvorcu intímne. Budúci „nie-profesionálny“ milovník hudby sa môže stať skladateľom a svoju hudbu si môže pridať k počítačovo animovanému filmu s použitím známych hereckých osobností, ktoré si dnes, podobne ako knihy, tiež môže doma vyrobiť. To všetko môže cez internet distribuovať prostredníctvom vlastnej webovej stránky. Zmyslom nie je spájať hudbu, text, obľúbené melódie, myšlienky a spomienky, ale spôsob, akým naša myseľ premení tieto fragmenty na koherentný postoj k svetu realizovaním svojej archetypálnej hudby v mysli.

Obr.2